Ako si poradiť, keď nás niečo trápi

Poznáte to, príde situácia, ktorá nás zaskočí, dá nám pomyselnú facku a my zrazu stojíme s otvorenými ústami a nevieme,.čo si počať. Samozrejme sa to všetko deje v najmenej vhodnú dobu a vôbec to nezapadá do našich plánov. Ako sa vtedy cítime? Nahnevane, zúfalo a naša myseľ ide na tristo otáčok a už si ide svoje príbehy, ako sa to všetko môže pokašľat. Snažíme sa v tej spleti úvah nájsť aspoň niečo, čo by mohlo výjsť a mozog sa nám zavaruje, mi padáme dole a máme pocit, že nás už nič nezachytí. STOP! Tak takto určite nie. V prvom momente, hneď ako prídeme k sebe, po tom, čo sme do sveta vypustili spŕšku vybraných slov, hnevu a sĺz, je dobré sa párkrát nadýchnuť a povedať si, že týmto správanim sa situácia nezmení. Už je tu, prišla k nám na návštevu a mi jej musíme spraviť kávičku a prísť na to, čo nám chce povedať. Za druhé je dobré si zvážiť možnosti a pre jednu sa rozhodnúť, ale ak si nevieme vybrať, berme prvé, čo nás napadne a verme, že nám to našepkáva náš vnútorný hlas. Ak sa možností nenaskytujú, povedzme si, že teraz ešte nie je čas a návštěva je tajnostkárka a musíme chvíľu počkať, kým z nej niečo vylezie a tým pádom sa chvíľu tváriť, že sa nič nedeje. Jasné to sa ľahko povie, netrápiť sa problémom a spracovať myšlienku. Koľkokrát ste toto počuli že? Ale ako na to? No jednoducho. Vždy všetko ide jednoducho, ako povedal môj kamarát a záchranca v posledných chvíľach Milan Kern ;). Proste, keď na vás prídu deptajúce myšlienky, zamestnajte sa. Prepnitie myšlienku na inú myšlienku, keď sa vráti, tak znova a hrajte sa pinpong, až kým to tu myšlienku neprestane baviť. Najlepšie je niečo robiť, kedy nemáte priestor rozmýšľať a na rozmýšľanie a riešenie daného problémů si vyhradiť vlastný čas. Jedine, čo máme je čas (ktorý vlastne je len relatívny pojem, ale.to patrí inam :)))), tak si o ňom rozhodujeme sami, takže aj o tom, kedy budeme venovať pozornosť riešeniu problémov rozhodujeme len my. Vedome si volíme, to ako budeme žiť, aj keď si nevyberieme, to čo sa stane, rozhodujeme o tom ako s tým naložíme. 

Anabel Denas