Ako škrečok v kolečku

Naozaj niektorí ľudia pripomínajú škrečkovi, ktorí stále bežia vo svojom koliesku… sú chytení vo valstnej pasci. Snažia sa niečo zmeniť, ale idú na to štýlom zamakám viac a pôjde to…. Áno pôjde, kolečko sa bude točiť rýchlejšie…. Až kým sa neuštvú. Prestanú stačiť s dychom, energiou a začne im vypovedať psychyka aj telo. Toto sa vlastne deje celoplošne. Aj keď sú ľudia ochotní ísť za zmenou, stále nepochopili, že najskôr je dôležité zastaviť a rozhliadnuť sa. Nie stale pozerať pred seba a ísť v tom, čo doteraz, len v inej intenzite. Prečo? Lebo si myslia, že na konci behu bude niekde ležať akýsi poklad v pobode dobrej večere? Nie to strach ich ženie. Boja sa zastaviť a opustiť koliesko. Lebo neviedia, čo by nasledovalo. A tak sa hlúpo naháňajú nesprávnym smerom a tlačia, až kým ich to nepoloží. Len keď máme myseľ kľudnú, môžeme zachytiť hlas našej duše. Cez funenie pri behu ju nemáme šancu počuť. Zastavme sa a prehodnoťme náš život, naše konania, skutky a ciele. Neničme sa kvôli vidine naplnenia našich túžob honbou za neexistujúcim pokladom. Všetko máme… máme slobodnú voľbu, tak rozhodujme múdro.

Anabel Denas