Anna zo zeleného domu

Je to pravda... Som tak trochu ako Anna zo zeleného domu... Priznám sa, že som ten príbeh nepoznala.... Ale dokážem vidiet krásu života v okamžiku.. a nedokážem ísť proti sebe.... A viem sa usmievať a vidieť krásu sveta, aj keď mi stekajú slzy po tvári.... Aj keď som naivná a verím sľubom... Vždy vo mne žije nádej, že láska výhra a zmení všetko, vždy sa nájde moment, kedy dospejem k tomu, že nie všetci, sú ako ja.... Vlastne nik... Som svojská, ale som sama sebou... A možno som nekonečne ukecaná a myšlienky mi skáču zo severu na juh cez všetky ostatné svetové strany a niekedy plynú tak rýchlo, že si ani sama neuvedomujem, čo vravím.... Ale vždy budem veriť v ľudské svetlo a dobro, ktoré z každého cítim, aj keď sa ho snaží zamaskovať pokrivenými zrkadlami...