Broskyňa
18.05.2025
Vykvitla broskyňa začiatkom jari..
Bielia sa kvietky jej na konári…
Pýši sa v nádeji plodov z veľkých kvetov…
V myšlienkach už dávno je s letom…
Vôňa sa šíri v závane vetra..
Ale broskyňa sa však splietla…
Leto je ďaleko, zima môže prísť zas…
Za rohom číha na ňu už mráz…
Do rána srieňou pokrytá stojí…
O každý lístoček zrazu sa bojí…
Pomrzli pupene, aj celé kvety…
Lupienok za lupienkom zo sveta letí…
Broskyňa plných nádeji stojí tu nahá..
Zbytočná pripadá veškerá snaha…
Všetko je zrazu inak, život sa mení…
Kde bolo všetko, zrazu nič neni..
Zúfalá broskyňa počíta straty..
Neoblečie tento rok prekrásne šaty…
Nebude úroda, žiadna hostina…
Aká bola predtým, už len spomína…
Broskyňa v rozpuku má len pár kvetov..
Neteší sa veru už letom…
Všetko je jedno, stráca svoj smer…
Zlomená stojí, snáď nevrhá ani svoj tieň…
Tak sa tu chveje broskyňa sama…
Koľko svetu by plodov dala…
Bolí ju každý závan vetra…
Bolí ju ako sa v jari splietla…
Anabel Denas