Dokonalosť

Túžime mať všetko upratané, mať dokonalé telá, dokonalé správanie, dokonalé vedomosti, dokonalé vystupovanie, dokonalú rodinu, dokonalé zamestnanie, dokonalú ženu, či muža, dokonalé dovolenky, výlety, akcie, úspechy a výsledky, priateľov, párty, narodeniny, svadby, či pohreby, kuchyne, či autá, domy, či záhrady. Sme posadnutí dokonalosťou a všetci sa za ňou ženieme. Každý má aspoň niečo, čo túži mať dokonalé.. v hlave si vysnívame svoje scénáre dokonalosti a ulietavame si na predstavách z ich naplnenia. Ale život nie je dokonalý… je fascinujúci, nádherný, úžasný, obohacující, mini aj maxi, zladený a prepojený…. Je hocičo, len nie dokonalý. Žiaden list nie je rovnaký, žiaden strom nerastie úplne rovno a z každej skaly sa raz kúsok odlomí. Voda netečie len rovno a vietor niekedy robí poriadnu spúšť. V takomto svete očakávame dokonalosť za každým rohom a tým týrame samých seba. Kvôli našej utkvelej predstave nevieme prijímať to, že sa situácie vyvíjajú inak (nedokonalo - z nášho uhla pohľadu) a potom prepadáme do smútku, či depresie. Plačeme si nad tým, že život nie je fér, že zase sa všetko pokazilo a my akosi nemáme šťastie. Pozrieme sa naokolo a máme pocit, že všetci tu dokonalosť majú, len nám uniká. Ale tá dokonalosť tkvie v nevedomosti. Tiež keď sa pozriem na lúku púpav, zdajú sa byť dokonalé, ale keď sa pozriem bližšie, nájdeme aj uvädnuté, alebo len polovičné kvety. Tak je to aj dianím okolo. Vidíme len okraj, ale nie hĺbku. Sami sa spútavame svojimi ilúziami a sami sa uvádzame do smútku. Potom sa stáva, že cez naše slzy, nevidíme krásu, ktorá sa za daným momentom skrýva.

Anabel Denas