Ilúzia

V živote je to tak, že túžime byť šťastní, veselí, mať hojnosť vo všetkom a hlavne máme predstavu, že všetko pôjde ľahko a bez akejkoľvek námahy. Potom sa dostavame do situácii, kedy skôr uveríme falošnosti ako pravde. Pretože sa nám zdá pravda je ťažká, často bolí a vždy nás núti prekonať naše najväčšie obavy. Keď však chceme posun a dosiahnuť rovnovahu v našich životoch, musíme vynaložiť úsilie a pohnúť sa z miesta. Neikedy musíme prehádzať celý náš život. Ale keď sme uviaznutí v kolobehu situácii, ktoré nie sme ochotní prijať, nič iného ako vykročiť zo začarovaného kruhu nám neostáva. Čím rýchlejšie sa kruh točí, tým viac energie a odvahy budeme potrebovať. Ilúzia nás bude presviedčať o tom, že nás kruh je vlastne to naše, čo sme si spravili, dokonca niekedy sa mylne domievame, že si to zaslúžime, keď sa hráme na obeť. Ilúzia nás bude chlácholit, aké sme chúďatka, že sme zase takto dopadli a ukazovať prstom na každého a všetko, čo za to môže. Ilúzia nás nebude chciet pustiť, lebo je to náš strach, ktorému sa páči kolotoč, ktorý si roztáča… temno… keď chceme vykročiť z tiena, musíme sa postaviť pred pravdu, ktorá skrýva to, že za všetko si môžeme sami. Takto pravda naozaj bolí a ešte viac bolí uvedomenie, že aj zmenu môžeme urobiť len my sami. Nemôžeme zodpovednosť prehodiť na niekoho iného, lebo v našom kruhu strachu sa točíme sami. Je to chvíľa, kedy môžeme byť tvorcami… tvorcami vlastného života. Uvedomenie, že život môžeme zmeniť a že ho môžeme žiť naozaj ako chceme, nám dá pocit slobody, ktorý potrebujeme na to, aby sme pozbierali odvahu a čelili strachu.

Anabel Denas