Klietka starých zvyklostí

Život je jeden neustály kolobeh zmien a skúšok, ktoré nám majú otvoriť oči a naučiť nás vnímať bytie do jeho nádherných detailov a pochopiť, že nič nie je stále a keď niečo splní svoj účel, končí. Keď pochopíme jednu lekciu, čaká sa na ďalšiu. Na to, aby sme však mohli vstúpiť do nových dvier, ktoré sa pred nami objavili, je potrebné nechať za sebou starý svet. Mnohí sa však takéhoto niečoho boja. Strach z neznámého vie byť silný a istota, ktorú nám ponúka, to staré, pomyselné zabehnuté koľaje, kde poznáme každú brázdu, každý kameň, či nerovnosť sú pre nás prijateľnejšie, aj keď si zakaždým na nejakej diere nabijeme ústa. Kopec ľudí sa bojí riskovať. Boja sa, že sa rozhodnú nesprávne a čo potom. Keď vstúpime do dverí, už nie je cesty späť, svet ako sme ho poznali sa zmení. Ale žiť život v nekonečnej slučke s rozbitými ústami je utópia… aj keby sa veci nevyvinuli podľa našich predstáv (akože sa aj stane ;)), to čo nás stretne je skúsenosť, ktorá nás opäť posunie ďalej na našej ceste k samostatnosti. Lebo ostať pripútaný k nášmu zažitému stereotypu, je ako ostať navždy skrytý pred svetom. Vnútorné budeme stále zvádzať boj, pretože naša duša sa túži rozvíjať a náš strach nás spútava. Oslobodenie nastane, až keď vkročíme do dverí, nech sa za nimi skrýva čokoľvek.

Anabel Denas