Medzi dvoma zátvorkami
17.02.2023
Sú chvíle, keď máme pocit, že sa nedeje nič. Že jedno skončilo a druhé ešte neprišlo, niekde sa to motá, je to nadosah, ale ešte to tu nie je. Chvíľa keď vieme, že niečo treba spraviť, pretože život sa stále posúva ďalej, takže na mieste sa vlastne ani stat neda, ale ešte neviem, čo to je. Je to chvíľa, kedy nemáme spracovávat okolie, situácie, alebo vzťahy. Je to chvíľa, ktorá sa týka výlučne nás samých. Preto sa okolo nás vytvorila bublina a mi znej len pozorujeme, ako okolitý svet beží, ale nás sa netýka. Máme si spracovať samých seba. Nie sme rušení okolnými vnemami ani šumom zrkadlenia. Táto chvíľa tu je na to, aby sme si upratali sami v sebe. Aby sme zhodnotili posledné obdobie nášho života a prišli na to, čo nám dalo. Koľkokrát sme museli byť silní a koľko veci sme dokázali, aj keď v danej chvíli sme to nevideli. Niektoré veci sa stanú tak rýchlo, že ich nestihneme precítiť a potom nám môže unikať pointa. Všetko sa deje preto, aby sme sa mohli naučiť niečo nové. Posunúť sa vyššie po schodoch do neba. A táto chvíľa nastala pre nás ako dar, aby sme si mohli utriedit informacie a pospájať ich. Je to vlastne chvíľa, kedy skladáme puzzle, tipnem si tak 200 000 kusov, z čoho je viac ako polovica otočená naopak :))) a keď ich všetky zložíme, dostaneme celok. Obraz o tom, kto sme. Akí sme silní, odvážni a ako sme všetko zvládli, aj keď sme si možno neverili. Toto je chvíľa, kedy sa môžeme naučiť sa mať radi a obdivovať sa. Neprepásnime túto chvíľu a naplňme zátvorky silou našej duše, ktorá je najväčšou stabilitou v ťažkých časoch.
Krásny večer praje Anabel Denas :)