Nepochopena nič nechápe

Je sama… Vždy, keď otvorí ústa, dívajú sa na ňu ako na blázna… Hovorí slová a vety, ale nie rečou planéty, na ktorej sa ocitla… slovo je slovo… vyzerá rovnako, keď ho niekto napíše… tisíc ľudí píše rovnaké slová… ale ona ich vníma podľa seba.. je jej jedno, či sú písané, alebo tlačené… vníma len emócie… ako sa dajú emócie opísať jedným slovom? Je veľmi ťažké pochopiť, akú emóciu skrýva slovo, ktorému všetci rozumejú, ale pre ňu má úplne iný význam… často stála sama na kopci… skúšala do slov schovať to, čím je a verila, že niekto pochopí… hovorila a hovorila… niekedy aj kričala… a nakoniec ostala len nemo stáť a sledovať to, čo sa deje okolo… nepochopená a nechápajúca okolitý svet… pozovaním sa naučila, ktoré slovo, čo skrýva. Naučila sa cítiť písmenká a používať slová, aby v podstate ukázali náznak toho, čo by nimi chcela povedať. Človek sa učí celý život. Každý má svoje vnútro iné, aj keď sme všetci ľudia, je dôležité sa naučiť navzájom sa chápať.

Anabel Denas