O prebúdzaní
17.02.2023
O prebúdzaní
Navzdory všetkému, čo sa stalo
a nebolo toho veru málo,
zo zeme hlavu dvíham
a svoje sny naďalej snívam.
aj keď duša ma bolí
a celý človek je chorý,
srdce mi stále v hrudi bije
a tak viem, že stále žijem.
Kroky ťažké sú.. Válam sa na zemi,
smútok môj úsmev nikdy mi nezmení.
Pozbieram všetku svoju silu
a zmením túto ťažkú chvíľu.
Zapálim jar vo jej duši.
Zakričím, nech počujú to moje uši,
že nastal čas vstať, už zas
počúvať vnútorný svoj hlas.
Jarou ostávam zmenená.
Oprášim špinavé si kolená.
Zalepím si svoje rany
Života prijmem krásne dary.
Vonku sa všetko budí, rozkvitá
a ja jarou rozkvitnem presne tak.
Do všetkých farieb dúhovej palety,
ľahko ako nádherný motýľ vyletím.
Pokochať sa krásou tohto sveta
a naučím svoju dušu opäť lietať.
S láskou v srdci a úsmevom na perách Anabel Denas