Pomotaná
18.05.2025
Pomotaná hlava svetom…
Prstom píše ťahy vetrom…
Zbláznená a možno len celkom iná…
Odlieta si z leta tam, kde je zima…
V jari rosu rannú pije..
V jeseni pod listom si ticho žije…
Zamotaná v spleti dní…
Možnože len spí a rano sa zobudí…
A možno má takto blúdiť zprava do ľava..
Motať sa a spávať nespávať…
Možno predok je zadok a rub líc…
Možno vie všetko a pri tom nevie nič…
Sever je východ a východom západná je strana…
Možno sa má v tom naučit plávať sama…
A tak hľadá pevný bod..
Každý náznak príde vhod…
V strede bytia je ten zlom…
Kde sa dá prejsť nad dažďom…
Z výšky vidieť ponad mraky…
Pohľadom, čo majú vtáky..
Tam sa všetko malé zdá..
Tam sa z toho vymotá…
Keď odstúpi padnú steny…
Môže chodiť už na zemi..
Bludisko je rázom preč…
A porozumie ľudskú reč…
Nebo sa skloní ku zemi..
Zmení sa všetko, aj keď nič sa nezmení…
Anabel Denas