Poučenie sa z minulosti
17.02.2023
Stáva sa vám, že si poviete, že to, ako ste sa zachovali, bolo úplne nesprávne a keby sa dalo všetko spravíte úplne inak? Myslím si, že každý si toto povedal v živote aspoň raz. Potom sa človeku v hlave rodia rôzne scenáre, čo všetko mohol spraviť a nespraviť. Čo mohol povedať a spraviť, alebo naopak mohol byť radšej ticho a nerobiť nič… potom sa tým začneme zožierať a niekedy si aj nadávať. Často sa trápime tým, že včera sme toho toľko zvládli a dnes nedokážeme urobiť ani polovicu. Tieto naše myšlienky nás potom dokážu riadne potrápiť. Uvedomme si, že je to zbytočne. Aj kedy sme sa ocitli v tých situáciách znovu, aj tak by sme sa zachovali rovnako. To, že sa na vec pozrieme s "chaldnou" hlavou a z odstupu, poprvé nič nenapraví a po druhé, nám to v minulosti rozum do hlavy nenaleje. Ako sa teda popasovať s takýmito myšlienkami? Ja to robím tak, že prijmem to, že nie som dokonalá a ani poloboh a proste, som v danej situácii konala najlepšie, ako som len dokázala. Podmienky nikdy nie sú rovnaké, takže aj výsledok sa vždy musí líšiť. Takže keď si dám ráno plán, že stihnem tristo vecí a už po dvoch hodinách vidím, že nemám šancu všetko stihnúť, aspoň nie vo vytýčenom čase, zmierím sa s tým, že možno nestihnem všetko, ale to, čo stihnem, spravím najlepšie ako viem. Keď sa mi niečo nepodarí, namiesto toho, aby som sa trápila, že sa veci vyvinuli inak, snažím sa nájsť pochopenie, prečo to, čo sa stalo bolo pre mňa vo výsledku lepšie a pri scenároch v mojej hlave, ako som to mohla spraviť lepšie, sa zastavím, vyberiem možnosti a keď sa situácia zopakuje, niektorú z tých možností aplikujem :) tomu sa hovorí, poučiť sa z minulosti. Krásny večer vám prajem :)