Rovnica lásky

Láska je to, kým sme. Naše vnútro vypĺňa láska a čím viac si ju uvedomujeme, tým jemnejšími sa stávame. Nie každý lásku vníma rovnako. Má rôzne hĺbky, ktoré sa odvíjajú od toho, ako hlbodo sa vieme do nej ponoriť. Ale aj tu je potrebné vedieť plávať, aby sme sa v nej neutopili… Prečo sa vraví, že láska bolí? Láska je krásna, napĺňa nás svetlom, ktoré v nás zapaluje svetlo a čím viac toto svetlo živíme krásnymi činmi z tejto lásky, tým je silnejšie… Svetlo aj láska. Láska sa nedá nakresliť a nedá sa ani chytiť, ci valstniť. Nedá sa kúpiť, ani vyrobiť. Láska proste je (obľúbená veta mojej milovanej sestry a preto, ju rada používam ;) a nachádza sa v každom z nás, bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, či si ju uvedomujeme, alebo uznávame. Laska sa dá iba cítiť, keď zavrieme oči a ponoríme sa do svojho srdca. Keď ju spojíme do jednej rovnoce zo slobodou, dostane krídla a ak ju prestaneme skatuľkovať na to, ako by mala vyzerať na základe našich predstáv a keď ju prestaneme priraďovať ku konkrétnym ľuďom. Láska je aj keď sa hneváme a laska je aj ked nam druhí vravia, čo sa nám nepáči. Pretože ak do vzorca k láske a slobode, pridáme úprimnosť, rozvinie sa do enormných rozmerov a vtedy nás začne láska spájať. Láska spojí inú lásku a spolu vytvoria žiaru, ktorá sa dokáže ďalším rozširovaním rozrásť do enormných rozmerov a prežiariť celé okolie a tým ho zjemnit. Takto sa dá meniť realita, toto je najväčšie kúzlo tohto sveta. Jediné, čo by nás malo zaujímať, keď niekoho ľúbime je to, či je dotyčný šťastný a ak nie, snažiť sa mu pomôcť. Keď sa dostaneme do stavu, že ho túžime mať pre seba, že bez neho nemôžeme žiť, že o neho musíme bojovať a dokonca sa uchýlime k manipulácii, tak sa nám láska niekde po ceste stratila z rovnoce a vtisklo sa nám tam ego s gýčovou atrapou a keď nedostane čo chce, trpí a to sa prejavuje bolesťou.. takže nebolí láska, ale naše ego.

Anabel Denas