Z extrému do extrému

Ľudia majú tendenciu žiť v extrémoch. Našťastie je dnes taká doba, že sa na nás valia informácie z každej strany a veľa ľudí sa zvykne uvedomiť a svoj extrém nájsť. Čo je super, ale to je len začiatok. Je veľmi ťažké začať na sebe pracovať a tým, že už daný extrém poznáme, snažíme sa ho riešiť. Čo môže byť dosť zamotaná záležitosť. Jeden by si povedal, veď keď viem na čom pracovať, som za vodou. Problém odhalený, popísaný a môžem ísť. V tejto fáze človek spadne na druhú stranu hojdačky. Tým, že sa začneme snažiť daný extrém riešiť, začneme skĺzavať do jeho polarity. Takže ďalšia časť cesty je vychýlenie na druhú stranu. Potom je dôležité si opäť uvedomiť, ze v extréme sme. Treba ho objaviť a pomenovať. Toto je ďalší bod v postupe pri zvládaní svojich programov. Máme vytýčené okraje. Máme ich pomenované a môže konečne naozaj začať na sebe makať a na ceste z jedného výkyvu do druhého, môžeme nájsť náš stred. Ľahšie sa to povie ako urobí. Chce to prax. Nájsť stred bez toho, aby sme skĺzli a aby sme si ho udrzali, je nadpozemský výkon. Je to ťažké, ale nie nemožné. Len takýto posun nie je možné zvládnuť za noc a to býva najväčší kameň úrazu. Ľudia chcú väčšinou všetko urýchliť a potom to aj tak vyzerá. Buď sa niekto vzdá priskoro, alebo si naivne myslí, že už je za vodou a prestane na sebe pracovať. Buďme trpezliví a skúsme to brať ako hru :)

Anabel Denas