Zaujať a zakryť
17.02.2023
Zvedavosť je prirodzená ľudská vlastnosť. Riešiť životy iných ľudí nám môže prísť oveľa zaujímavejšie, ako sa zaoberať tými svojimi. Preto je televízia taká obľúbená (hlavne spravy a reality-šou)… Ale kedy je pýtanie sa len obyčajný záujem o niekoho a kedy to je už vyzvedanie? Aj v obyčajnej otázke je dobré poznať pravú mieru. Keď sa zaujímame o to, aký dotcný mal deň, alebo ako sa mu darí, je to úplne normálny záujem. Ale, keď už ideme do situácie, že sa pýtame príliš osobné otázky, alebo sa rôznymi odbočkami snažíme zistiť aj to, čo nám niekto povedať nechce, je už cez ciaru a mali by sme si uvedomiť, že sú veci, ktoré sa nás netýkajú. Nemusíme vedieť všetko. Nie je to pre nás podstatné, keďže sa nás to nedotýka. Ako sa hovorí :)))) - nehas, čo ťa nepáli. Najsmutnejšou verziou zvedavosti je, keď o druhých zistujeme aj to, kedy boli na veľkej a koľkokrát… A ešte smutnejšie, keď kvôli tomu, aby sme na seba upriamili pozornosť, tieto informácie rozširujeme ďalej. A plynule prechádzame na tému klebety. A čo vlastne sú? To sú vlastne príbehy (pretože vlastne to príbeh je, keď o tom nevieme všetko a domýšlame si), ktorými sa snažíme zaujať okolie. Niektorí ľudia pri ich popisovaní podávajú nadľudské výkony, keď z hrôzou v očiach roznášajú informácie o tom akí sú druhí strašní, nechutní a zvrátení, nedokonalí, hlúpi a obmedzení. Je zaujímavé, že pri klebetách sa väčšinou pozitívne informácie zhrnú do jednej vety, kdežto "pikošky" sa dajú preberať hodiny. Na čo je toto valstne dobré? No ide po prvé o upútanie pozornosti na vlastnú osobu, čím si zdvíhame svoje ego a dokazujeme si vlastnú dôležitosť, aby sme si nepripadali nudne. A za druhé, strhávame pozornosť na iných, aby sme nemuseli riešiť svoj život, svoje prešľapy, svoje problémy a nedostatky. Takto valstne zvykneme zakrývať to, že si zo svojím životom nevieme, alebo nechceme (lenivosť) dať rady.
Pekný večer praje Anabel Denas